Dopíšte, koľko percent návštevníkov si našlo prácu!

Autor: Jozef Gryga | 17.4.2014 o 14:59 | (upravené 21.4.2014 o 17:09) Karma článku: 4,83 | Prečítané:  895x

Takýto hysterický výkrik som si prečítal pod hodnotením jednej dámy po návšteve pracovného veľtrhu Profesiadays na Facebooku. Byť bez práce môže byť  skutočne traumatické. Titulok blogu sa dá v zmysle  poznatkov psychiatričky Elisabeth Kϋbler-Rossovej o piatich štádiách reakcie človeka na traumu prirovnať k štádiu hnevu. Horšie je, keď sa z nezmyselného výkriku stane mentálny postoj, ktorý nezamestnanému bráni vidieť svoje možnosti. Vydržte! Na konci cesty príde niečo nové. Ako nato? Viac v mojom prvom blogu, venovanom hľadaniu práce.

Na Slovenku je podľa ÚPSVaR bez práce niečo vyše 364 000 ľudí (takmer 13,50 percent práceschopnéhdopadnúť jao obyvateľstva). Nikomu túto situáciu nezávidím. Ako som však mohol pred štyrmi rokmi dopadnúť ja?

Ako zatrpknutý občan, ktorí nenávidí celý svet, že ho nikto nechce zamestnať. Že mu nikto prácu neponúka. Veď aj školu má, aj inteligentný je dosť, len keby ho niekto chcel. Že ani na veľtrhu Profesiadays s ním nikto nepodpísal pracovnú zmluvu.

Vtedy som analyzoval situáciu, čo robím zle. Na pohovoroch, pri zasielaní motivačných listov, pri sebaprezentácii. Z analýzy mi vyšlo niekoľko chýb, ktoré som sa snažil zmeniť. Zásadne som však zmenil prístup k hľadaniu práce.

Rozhodol som sa, že nebudem doma sediť doma na riti a čakať iba na spásonosnú ponuku z Profesie, ktorá mi prinesie môj dream job. Potreboval som peniaze a nechcel som sa byť na sociálnych dávkach. Rozhodol som sa preto urobiť veci inak. Ako?

Kedysi som po vysokej škole predával takmer dva roky pánske oblečenie v centre Londýna. Išlo o zaujímavú lekciu z umenia predaja, správania sa voči zákazníkom a tiež to bola multikultúrna skúsenosť v obchode s kolegami s pôvodom  z Talianska, Španielska či Bangladéšu.

Obehol som preto všetky výklady obchodov v bratislavskom Auparku a v Avione a odovzdal som životopis prispôsobený pozícii predavača. Pozvali ma na pohovor a získal som prácu v H&M, ktoré sa mi na pol roka stalo druhým domovom a veľkou školou života.

Skúste teda veci robiť aj vy inak. Po vypuknutí finančnej krízy po roku 2008 sa často spomínal čínsky znak pre krízu, ktorý znamená ohrozenie, ale aj príležitosť. A aj hľadanie práce je obrovskou príležitosťou.

Moja rada pri hľadaní práce preto je, aby ste skúsili robiť veci inak. Odporúčam aj netradičné riešenia ako pri brainstormingu, kedy sa práve najbláznivejšie myšlienky môžu stať motorom pozitívnej zmeny vo firme alebo vo vašej hlave.

PS: Ako som využil Profesiadays ja? Oslovil som organizátorov podujatia a napísal som pre nich článok o návšteve pracovného veľtrhu. Za odmenu som získal pozvanie na konferenciu HR Days 2014. O tom viac niekedy nabudúce...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van Der Bellen jednoznačne vedie, chýba 1,2% hlasov

Predbežné výsledky napovedali, že Hofer voľby prehrá.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?